NAJÚSPEŠNEJŠIA UHORSKÁ VYZVEDAČKA NASADENÁ U BARÓNA.
No Lucia predbežne inej možnosti nemala. Vtedy pre slobodné matky ešte platili dosť ostré náhľady. Síce ich už nezatvárali nahé do klietok na námestí, ale ešte stále to bola taká hanba, že sa radšej vydávali za hocikoho, len aby sa vyhli ľudským jazykom.
Čo sa týkalo tehotenstva medzi barónom a Luciou, to nemala celkom vyjasnené. Je to trochu dlhšia história, ale pokúsim sa ju skrátiť.
Barón Kalman Lencz bol tichým spoločníkom grófa Gerlicha Barkóciho a spoluvlastníkom obrovských pralesov na Juskovej Vôli, Banskom i vo Vechci. Ďalej mal v prenájme Dolný majer v Rozhanovciach pri Košiciach. Ale barónovo bohatstvo nepochádzalo z týchto majetkov, ale z ťažby drahých opálov na Dubníku. Dvadsaťšesť rokov šikovne ťažili drahý opál ako tichí spoločníci dvaja Rakúšania, a to barón Jozef B. a barón Róbert Lencz.
Ten prvý bol skutočným barónom, ten druhý však nebol ani barón, ani priezvisko nemal pravé, preto ho možno uviesť doslovne. Ale pokračujme.
Ťažba drahých opálov, na Dubníku banským spôsobom sa začala 9. mája 1800. Prevádzal ju árendátor Jozef Rumpler, klenotník z Viedne. Ale už vtedy sa za nájomným skrývali dvaja tichí spoločníci, a to barón Jozef B. a barón Róbert Lencz, otec Kalmana Lencza, o ktorého tu ide.
Potom opálové bane prechádzali z rúk do rúk rôznym nájomníkom, ako Petrovi Neumannovi. Marekovi Szentiványimu a ďalším. Mnohokrát sa stalo, že jeden nájomca vyháňal druhého s puškou v ruke.
Začiatkom roka 1816 sa nájom Mareka Szentiványiho skončil. No po dražbe v Budíne 2. decembra 1816 sa nájomcom opálových baní opäť stal Szentiványi.
Z dražby vylúčili Židov. A ako už vieme, za celým banským podnikaním stáli dvaja tichí, ale skutoční nájomcovia opálových baní.
22. novembra 1822 Róbert Lencz zomrel a na jeho miesto nastúpil jeho dvadsaťštyriročný syn Kalman.
Na druhý rok, 20. augusta 1823, sa nájom Mareka Szentiványiho zase skončil, a týmto sa skončilo aj podnikanie spomínaných tichých spoločníkov.
Nastali z toho neslýchané naťahovačky ! Maďarskí ministri nechceli dať opálové bane zase Rakúšanom. Maďari mali svojich dokonalých vyzvedačov a dozvedeli sa, aké rozprávkové bohatstvo zhrabli dvaja Rakúšania. Najúspešnejšou vyzvedačkou bola Lucia Kellerová, o ktorú tu ide.
Luciu odvolala Maďarská špionážna kancelária v Budíne pred dvoma rokmi z Viedne a šikovne ju nasadila do prepychovej vily Kalmana Lencza v Košiciach ako opálovú vyzvedačku.
V štátnej službe slúžila už desať rokov. Predtým bola u vojska a mala hodnosť poručíka Rakúsko-uhorskej armády inkognito.
Keď sa definitívne pominula hrozba napoleonských vojsk, Luciu presedlali na Ministerstvo financií v Budíne ako opálovú vyzvedačku. O opáloch vedela veľa. Bola to práve ona, čo pozametala Dubník od tajných špekulantov a vyfúkla im ďalší rozprávkový kšeft rovno spred nosa.
Mala už tridsať rokov a zmluvne bola zaviazaná do tridsiateho piateho roku svojho života. Mala slúžiť ešte päť rokov.
No zmluva pamätala aj na chúlostivé prípady, ako je napríklad tehotenstvo. Zmluva jej prikazovala vo veľmi dôležitých prípadoch použiť všetko, teda i seba samu a počítalo sa aj s následkami z toho. To znamená, že vyzvedačky už vtedy mali akúsi materskú dovolenku.
Lucia však nebola hocijaká žena. Keď vstupovala do služieb Ministerstva financií ako opálová vyzvedačka, hneď zbadala, že svojej profesii celkom nerozumie. Vymohla si preto štúdium geológie.
Na tie časy bolo neslýchané, aby žena študovala geológiu.
No ona to ministrovi zdôvodnila tým, že ak sa má stať opálovou spravodajkyňou. musí sa do minerálov rozumieť a vedieť ich triediť.
Pravda bola však taká, že Luciu geológia zaujímala len potiaľ, aby získala o drahých opáloch čím väčšie vedomosti a aby ich vedela kupovať, draho predávať a pritom zbohatnúť.
Plánovala si kdesi založiť modernú lekársku ordináciu, pretože celý život snívala o medicíne. Preto okrem geológie sa dala zapísať aj na medicínu.
Geológiu celkom nedokončila, ale za to o mineráloch sa naučila všetko.
Medicínu však ukončila s vyznamenaním a hoci si urobila dizertato, predsa nezískala“ medicinae univerzae doctor “ , ale len “ licenciate doctor “.
Na tie časy bolo pre ženu ťažké stať sa “ medicinae univerzae doctor “. Takéto lekárky sa vtedy dali spočítať v celej Európe na prstoch dvoch rúk.
Lucia bola bystrá žena, o svojom vzdelaní nikomu nehovorila a vždy sa tvárila ako naivná.
S opálmi prichádzala do styku veľmi často. Mala povolené tajne opály kupovať v menšom množstve, potom ich predávať a takto získavať správy o veľkoobchodníkoch i zahraničných podnikateľoch. Drahé opály kupovala a predávala až do Holandska a Francúzska. Svoje kšefty robila za chrbtom Kalmana Lencza a barón o tom nevedel.
Práve vtedy, keď jej obchody s opálmi išli najlepšie, ktosi v Prešove zavraždil jej zmocnenca a opálového agenta Jozefa Zigmunda zo Smolníka. Týmto sa Lucii celý plán zrútil, lebo zavraždený agent bol jej snúbenec. Kedysi s ním študoval geológiu a ešte toho roku sa chceli zosobášiť. Teda jej tehotenstvo bolo už vopred naplánované, pretože druhým stavom sa dala jej dosť špinavá služba na čas prerušiť.
Keď sa však dozvedela, že vo vražde jej snúbenca mali prsty aj ľudia Kalmana Lencza, tak sa mu chcela pomstiť. A pretože barón bol slobodný a ona veľmi pekná žena, nuž ho zviedla.
Barón si myslel, že Luciu konečne po dvoch rokoch dostal, no o tom, kto koho dostal, by sa dalo uvažovať… Však sú tie ženy múdre ?!
Zatiaľ čo Jánoša Nagya chystali, Lucia už mala napísaný list pre Ústrednú špionážnu službu v Budíne, kde žiadala prerušenie svojej služby pre tehotenstvo. Samozrejme ako páchateľa svojho stavu uviedla baróna Kalmana Lencza. Dopísaný list ešte raz prečítala, vložila do obálky, zapečatila ho a pozrela sa von oknom.
Na kostolnej veži svätej Alžbety bolo práve desať hodín dopoludnia a preto sa začala pripravovať. Stretnutie s určeným ženíchom sa malo uskutočniť o trinástej hodine odpoludnia.
Chcela sa trochu vyparádiť. Pravda nevedela, akého ženícha jej barón určil. Ani to, že ju dokonca kázal zmárniť niekde v pralese, čomu jej určenec nerozumel.
Lucia zavrela oblok a založila oheň v sporáku. Potom si začala ondulovať vlasy a pritom položila žehličku na sporák. A pretože bola vo svojej izbe sama, zablúdila v myšlienkach až do svojho detstva.
Celá debata | RSS tejto debaty